Menu
Obec Jaslovské Bohunice
Jaslovské Bohunice

Z histórie atómky

Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice patria neodmysliteľne k významným zdrojom dodávky a výroby elektrickej energie v rámci Slovenskej republiky. Súčasná situácia jadrovej elektrárne Bohunice poukazuje na potenciál samotnej elektrárne v rámci výroby elektrickej energie. V súčasnosti z hľadiska diferenciácie vyrobenej energie a podielov zdrojov na Slovensku, jadrové elektrárne vyrobia až 83,6 % spotrebnej elektrickej energie.

ATÓMOVÉ ELEKTRÁRNE JASLOVSKÉ BOHUNICE.
2012    Peter Čeliga

Obsah:
1.    ÚVOD
2.    V SKRATKE
3.    HISTÓRIA JADROVÉHO BLOKU A- 1: 
       3.1.  NEHODA NA REAKTORE JADROVÉHO BLOKU A- 1
4.    HISTÓRIA JADROVÉHO BLOKU V- 2
5.    ZÁVER
6.    POUŽITÉ PRAMENE A LITERATÚRA
7.    PRÍLOHY

1. ÚVOD:

Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice patria neodmysliteľne k významným zdrojom dodávky a výroby elektrickej energie v rámci Slovenskej republiky. Súčasná situácia jadrovej elektrárne Bohunice poukazuje na potenciál samotnej elektrárne v rámci výroby elektrickej energie. V súčasnosti z hľadiska diferenciácie vyrobenej energie a podielov zdrojov na Slovensku, jadrové elektrárne vyrobia až 83,6 % spotrebnej elektrickej energie.

Z týchto dôvodov sme si dovolili pomyslieť na pôvodnú „historicitu“ v rámci samotnej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice ( ďalej len EBO ). Samotný terajší potenciál jadrovej elektrárne EBO nebol vždy dominantný hlavne z pohľadu výroby elektrickej energie ako ho poznáme v súčasnosti. Výstavbu sprevádzalo mnoho nedorozumení a technologicko- kvalitatívnych nedostatkov, ktoré sa posnažíme objasniť v našej práci. Ako oporný bod nám slúžilo niekoľko publikácii o samotnom založení a vzniku jadrovej elektrárne EBO, taktiež je naše bádanie založené na výskume archívneho materiálu a v konečnom dôsledku sme naše tvrdenia odôvodňovali aj na základe „orálneho“ výskumu súčasníkov, ktorí boli priamo zainteresovaní počas výrobných procesov v rámci havárie jadrového bloku. Pre náš základ v rámci samotnej spoločnosti sme sa rozhodli najväčší význam prikladať k dvom blokom jadrovej elektrárne EBO a to k blokom A - 1 a V - 2. Tieto dva „hlavné“ bloky spoločnosti tvorili a ešte aj do dnešnej doby tvoria súčasť výrobnej sily vyrábanej elektrickej energie a preto sme náš výskum zamerali hlavne na vznik a samotný vývoj týchto stavieb.  ko veľmi osožné a prínosné sme pokladali zdroje rôznych vedeckých pracovníkov inštitúcie, rôzne výročné správy, z ktorých sme získali požadované informácie, ďalej publikácie odborníkov pre fyzický výskum v rámci spoločnosti aj mimo nej. Naša práca sa opiera o nezávislú bádateľskú činnosť a to z toho dôvodu, že väčšina vtedajších prognóz a publikácii bolo v dôsledku doby, aká práve panovala na území Slovenskej republiky mnoho násobne skreslená a upravovaná. Preto sme sa v hlavnej miere zamerali na novšie odborné publikácie, ktoré ponúkajú čitateľovi nezávislý postoj a zachovanú „pravú“ historickú skutočnosť v rámci výstavby, fungovania a kontroly jadrovej elektrárne EBO.

2.  V SKRATKE:

Atómová elektráreň Jaslovké Bohunice sa nachádza asi 20 km od okresného mesta Trnava. Je neoddeliteľnou súčasťou energetiky na Slovensku a patrí k významným zdrojom dodávania elektrickej energie v rámci Slovenskej republiky. Atómová elektráreň pozostávala pôvodne zo štyroch blokov, v súčasnej dobe sú aktívne len bloky 3 a 4. Celkový výkon týchto blokov je v súčasnej dobe 1760 MW a ročná výroba elektrickej energie 18 987 GWh1) čo je pre porovnanie s inými zdrojmi výroby elektrickej energie takmer 40 % celkovej vyrobenej energie v rámci Slovenskej republiky.

3. HISTÓRIA JADROVÉHO BLOKU A- 1:

V roku 1954 bola v Moskve konzultovaná otázka výroby elektrickej energie a rozvoju energetiky v rámci Československa, kedy sa začalo uvažovať o možnosti využitia energie jadra pre energetické účely. Hrozilo totiž, že „klasické zdroje“ na našom území budú v najbližšej dobe vyčerpané. Z tohto dôvodu prisľúbila vláda bývalého Sovietskeho zväzu pomoc Československej republike pri výstavbe prvej československej elektrárne a taktiež pri rozvoji strojárenskej výroby 2).                           
Sovietska strana výstavbu atómového bloku zverila v hlavnej miere svojim špecialistom. Poskytla preto odbornú prípravu pracovníkov a účasť svojich kontrolných zložiek (špecialisti) pre uvádzanie jednotlivých technologických prvkov elektrárne.     
Rokovanie sa uskutočnilo v roku 1956 v Moskve, kde Sovietska strana predložila zastupiteľstvu jadrovej energetiky v Československu svoj návrh na realizáciu typu elektrárne. Tento návrh pozostával najmä z technologických a projekčných problémov, v ktorom sa riešili veci zamerané na samotný proces výroby elektrickej energie. Na základe dostupnosti kvality hutníckej výroby bol schválený variant tlakovej nádoby reaktora. Na základe tohto zvoleného typu spĺňal reaktor vyššiu odolnosť a funkčnosť a z toho dôvodu sa výkon spresnil na 150 MW. Takto vznikol názov reaktoru s označením KS- 150, ktorý mal byť hlavnou výrobnou silou v jadrovom bloku.                               
Následne vytvorilo Ministerstvo energetiky Československa k 1. máju 1956 podnik s názvom Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice ako útvar investora, ktorého úlohou bolo v značnej miere zabezpečovať výstavbu a pripraviť prevádzku pre prvú československú atómovú elektráreň 3).                                         
V septembri toho istého roku schválila vláda bývalej Československej republiky investičnú úlohu objektu A- 1. Ešte v tom istom mesiaci začali prvé skupiny projektantov a konštruktérov pracovať na technologických a stavebných podkladoch výstavby jadrového bloku. Pre prípravu výstavby bola zriadená samostatná organizačná jednotka, ktorá zabezpečovala technickú výrobu a stavebné práce. Táto organizačná skupina pôsobila pod názvom „Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice ( EBO )“ 4) .                     
Aj keď bol projekt schválený expertízou v marci 1957, pri realizácii sa ukázalo, že sovietska strana musí ešte vykonať mnohé experimentálne práce. Išlo najmä o overenie samotného chodu reaktora, overenie palivových článkov a niektoré ďalšie závažné experimenty.                                          
Z tohto obdobia sa nám zachoval prameň, ktorý sa po hlbšom skúmaní ukázal ako veľmi dôležitá súčasť pri začiatkoch výstavby jadrového bloku A- 1. Tento zdroj bol vydaný Ministerstvom energetiky Československej republiky 26. apríla 1957 v Prahe a pojednáva o evidencii spoločnosti v rámci podnikov Československej republiky. V prameni sa uvádza, že uvedený oddiel jadrového bloku A- 1 je podriadený hlavnej správe elektrární Bratislava. Ďalej uvádza a ukladá hlavné povinnosti spoločnosti, medzi ktoré patrí príprava inžinierskych a pracovných oddelení pre budúcu činnosť samotnej elektrárne 5).             
Z tohto prameňa je jasne viditeľné, kedy bola Jadrová elektráreň Bohunice evidovaná ako národný podnik. Z vyššie spomenutých informácii je zreteľne viditeľné, aké problémy nastali behom troch rokov od počiatočného projektu v roku 1954, kedy sa v Moskve konzultovala otázka využitia „jadra“ v bývalej Československej republike a medzi samotnou evidenciou jadrovej spoločnosti už pod názvom „Jadrová elektráreň Bohunice- národný podnik“. Trvalo teda tri roky, kým sa samotná výstavba bloku mohla realizovať.


 „Prvý dotyk bagra so zemou v roku 1958 otvára históriu prvej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Popis k foto: „Prvý dotyk bagra so zemou v roku 1958 otvára históriu prvej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach“. In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.

V roku 1958 bolo potrebné zabezpečiť ďalšie nevyhnutné výskumné a vývojové etapy prác a v dôsledku týchto opatrení došlo v roku 1959 po konzultácii s Ministerstvom energetiky v Moskve k odročeniu výstavby bloku a odporúčaniu začatia samotnej výstavby až na roky 1960 až 1961. Toto odročenie spôsobilo mnohé nezhody a straty, čoho dôkazom je aj investícia spoločnosti EBO, ktorá práve v tomto období objednala už 7. mája 1957 dodávku zariadení asi za 530 miliónov korún 6).

Na začiatku šesťdesiatych rokov nastal veľký problém pri riešení technologickej postupnosti pre vývoj daných materiálov a použitie tohto materiálu pri výstavbe. V dôsledku nestabilného využitia výrobných procesov a nevhodne zvolených materiálov boli práce na výstavbe jadrového bloku A- 1 pozastavené na celý rok. Tento nedostatok sa prejavil najmä pri výrobe nádoby pre „ťažkovodný moderátor“7), ktorý sa vyrábal z nevyhovujúcej zliatiny hliníka a horčíka. Technických nedostatkov bolo však viac a z tohto dôvodu sa odďaľovala samotná výstavba elektrárne a taktiež výroba elektrickej energie. Odstránenie týchto nedostatkov sa podarilo až v roku 1963.

Aby sa predišlo ďalším problémom, bola zriadená 3. novembra 1966 vedecko-výskumná skupina jadrovej energetiky, ako súčasť EBO. Tým pádom bolo vytvorené pracovisko, ktoré riešilo problémy spojené s uvádzaním jadrového bloku A- 1 do prevádzky a taktiež realizáciou i prevádzkovaním ďalších elektrární v rámci Československa8).         
V nasledujúcich rokoch sprevádzala výstavba jadrového bloku vysoká problémovosť. Problémy pozostávali v hlavnej miere z technologických a konštrukčných problémov, ktoré bolo treba riešiť precízne a z tohto dôvodu sa spustenie jadrového bloku A- 1 podarilo až v roku 1968. V roku 1967 boli stavebné práce dokončené na takmer 80%. Ostávali však ešte náročné dokončovacie práce a posledné povrchové úpravy. Hlavnou úlohou prác bolo zvládnutie finálnych prác zameraných najmä na náročné montáže únikových technologických zariadení9).    
                                      
V dôsledku týchto opatrení si musíme všimnúť, s akou situáciou museli konštruktéri a projektoví manažment bojovať. Práce „finišovali“, no odklad pre spustenie jadrového bloku bol adekvátny a to v dôsledku už spomenutých problémových a technologických nedostatkov. Po spustení v roku 1968 v dôsledku organizačných opatrení a zabezpečovacích príprav bolo spustenie jadrového bloku znovu odročené. „Jadrový blok A- 1 bol teda oficiálne spustený do prevádzky až v roku 1972“.                                  
Tento rok bol v znamení príprav prevádzky jadrového bloku. Rozhodujúcim termínom pre oficiálne spustenie bloku bol marec 1972, kedy sa na základe dohody Československej republiky a bývalého Sovietskeho zväzu prijala rozsiahla organizačná a zabezpečovacia štruktúra spustenia jadrového bloku A-1 do konca roka 1972. Táto dohoda určila rôzne technické opatrenia, aby sa vymedzilo nežiaducim faktorom, ktoré by mohli sprevádzať samotné spustenie bloku. Dohodlo sa teda, že fyzikálne skúšky reaktora sa uskutočnia pod priamym vedením členov vedecko-výskumnej rady bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí v plnej platnosti prebrali tým pádom všetku zodpovednosť na seba. Osobitnou povinnosťou tejto rady bolo zaškoľovanie pracovníkov prevádzky na jadrovom bloku A- 1.                
Pre výkon jednotlivých funkcii boli pracovníci zaškoľovaní v Sovietskom zväze po dobu troch až šiestich mesiacov. Pred prvou etapou spúšťania jadrového bloku do prevádzky boli vyškolení pracovníci najskôr podrobení komisionálnemu odskúšaniu, ktoré malo preveriť ich pripravenosť pre samotný chod bloku a taktiež pripravenosť voči krízovým opatreniam. Komisia pozostávala výlučne zo sovietskych expertov, presne určených na túto funkciu10).   
Náročné práce uvádzania do činnosti jadrového bloku A- 1 a eliminácia tých najmenších nedostatkov sa podarilo úspešne zvládnuť až 24. októbra 1972 a dosiahla sa tak prvá štiepna reakcia v reaktore KS- 150. Presne 25. decembra 1972 o 15:00 hod. bol jadrový blok elektrárne pripojený do elektrickej siete11).


„V Jaslovských Bohuniciach sa 25. apríla 1973 ozýva symbolické kladivko po druhýkrát. Vyrastie tu jadrová elektráreň V1. O tri roky neskôr v susedstve aj mladšia sestra jadrová elektráreň V2“.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

K foto: V Jaslovských Bohuniciach sa 25. apríla 1973 ozýva symbolické kladivko po druhýkrát. Vyrastie tu jadrová elektráreň V1. O tri roky neskôr v susedstve aj mladšia sestra jadrová elektráreň V2“. In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.

V konečnom dôsledku teda sledujeme „prvé zariadenie so štiepnou reakciou“, schopné produkcie elektrickej energie v bývalom Československu. O spustenie prvých prítokov energie sa postarali odborníci z Československa, čím vlastne hlavnú mieru zodpovednosti prebrali predstavitelia z tzv. „domoviny.“ Finálna fáza a konečné zavedenie jadrového bloku s označením A- 1 prinieslo mnohé pokroky. Na našom území sa vďaka tomu rozrástol hutnícky priemysel a strojársky priemysel. Pokrok zaznamenalo tiež školstvo a samotná výstavba a produkcia taktiež „výrazne“ zmenila averziu a celkové zmýšľanie ľudí.

3.1. NEHODA  NA  REAKTORE  JADROVÉHO  BLOKU A- 1:

Veľmi dôležitá udalosť sa odohrala v januári roku 1976. V dôsledku zlej konštrukcie upevnenia došlo k vystreleniu palivového komponentu z reaktora do reaktorovej sály. Situácia bola kritická a z toho dôvodu bola prísne utajená. Vtedajšia vláda ako aj organizačná skupina pôsobiaca počas úniku v podniku si nemohla dovoliť únik takýchto „dôsledných“ a „zničujúcich“ informácii. Bolo to v značnej miere zapríčinené dobou a dobovým režimom, aký vtedy pôsobil na našom území. Bližšie informácie ohľadom jadrového úniku boli objasnené až po páde režimu, kedy sa na verejnosť mohla informácie tohto typy uvádzať. Z toho dôvodu sme sa rozhodli aj pre využitie „orálneho“ výskumu, ktorý v značnej miere dokázal odkryť podstatné informácie. Náš výskum sa opieral hlavne o súčasníkov tejto udalosti a ich výklad zameraný na situáciu ktorá nastala po nebezpečnom úniku. Mená zdrojov nie sú uvedené kvôli zachovaniu identity.

Udalosť sa odohrala presne 5. januára 1976. Situáciu ktorá nastala nazvali tlačové média ako „poruchu“ jadrového bloku. Do ovzdušia neunikli žiadne rádioaktívne ani toxické látky, takže porucha jadrového bloku nebola podľa médií nebezpečná. Avšak o priebehu nehody nebola verejnosť informovaná. Nehoda bola zapríčinená „vystrelením palivovej kazety z jedného kanála pri výmene paliva počas prevádzky a došlo k úniku oxidu uhličitého“12).                                             
V tomto čase sa vymieňali palivové články počas prevádzky za plného tlaku. Počas výmeny tohto článku signalizácia ukázala, že spojenie je tesné. Po následnom zodvihnutí palivového článku však situácia bola odlišná. Spojenie sa ukázalo ako netesné a oxid uhličitý, používaný na chladenie vystrelil dvanásťmetrový palivový článok do reaktorovej sály. Nastala panika, ktorá zvyšovala riziko usmrtenia. Na signalizáciu alarmu nereagovali dvaja ľudia mimo sály čoho dôsledkom bolo ich udusenie oxidom uhličitým13).                
K dispozícii k tejto nehode nám bol orálny prameň súčasníka, ktorý pôsobil priamo na pracovisku havárie. Kvôli zachovaniu identity nebol spomenutý. Priebeh nehody podľa uvedeného zdroja prebiehal nasledovne:

„V deň havárie som sa nachádzal v kontrolnom pásme na pracovisku dozimetristov. Výbuch bol ohlušujúci. Nastalo syčanie, ktoré pravdepodobne svedčilo o úniku oxidu uhličitého. Bol ohlásený poplach, aby sme ihneď opustili priestory budovy. Moje obavy sa potvrdili. Priestory reaktorovej sály zahltil oxid uhličitý. Začali sme záchranné práce, ktoré pozostávali z kontroly pracovísk a kontroly úrovne žiarenia. Pri kontrole jednej miestnosti sme našli dvoch ľudí ležiacich na zemi v priestoroch chodby vedúcej k únikovému východu. Ihneď sme privolali pomoc. Bohužiaľ jeden bol už mŕtvy a druhý zomrel počas transportu do nemocnice. Príčinou smrti bolo udusenie oxidom uhličitým.
Následne sme zisťovali stav poškodenia zariadení. O elimináciu a zastavenie úniku sa postaral pracovník transportnej technológie pán Pačesa. Dostal plynovú masku od jedného dozimetristu a bol poslaný do reaktorovej sály. Operácia zastavenia úniku trvala približne 15 minút, kedy najskôr pán Pačesa za pomoci zavážacieho stroja odstránil spadnutý článok zatarasujúci cestu k reaktoru. Až po tomto procese sa za pomoci zavážacieho stroja podarilo kanál uzavrieť. Reaktor bol následne opravený a činnosť tohto zariadenia pozastavená do roku 1976. Pán Pačesa dostal za túto službu vyznamenanie o prezidenta Slovenskej republiky za záchranu ľudských životov“14).
            

Zamerali sme sa aj na ďalší pramenný zdroj, konkrétne na situáciu ktorá panovala počas prvej havárie jadrového bloku v okolí. Informácia nám bola poskytnutá nielen z perspektívy priamo zúčastnenej osoby, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí húfne opúšťali svoje vtedajšie pracoviská. Zdroj nie je uvádzaný menom, no bol povolaný na odvážanie ľudí z kritickej zóny úniku. Jeho slová zneli takto:

„Pôsobil som ako šofér prepravného autobusu. Počas havárie som bol povolaný na záchranu pred nebezpečným únikom. Situácia bola kritická, ľudia v dôsledku paniky a strachu utekali z vtedajšej budovy jadrového bloku. Panovala neistota, panoval strach z možného výbuchu. Ľudia utekali preč z nebezpečnej zóny. Panika sa postarala o nezrovnalosti spojené s organizáciou skupiny. Mojou úlohou počas úniku bolo odvážať ľudí do bezpečných zón, kde nebezpečenstvo nehrozilo. Situácia bola príliš zamotaná. Ľudí bolo veľa a autobusov málo. Nervozita sa vyostrovala a vznikol totálny chaos. Ľudia boli prepravovaný do Trnavy, Hlohovca a do Chtelnice. V týchto zónach radiácia už nehrozila“15) .                                     

Z týchto okolností možno sledovať situáciu, ktorá nastala pri prvom úniku jadrového bloku A- 1. Vďaka týmto poznatkom má čitateľ aspoň približnú predstavu, aké dôsledky mala táto nehoda pre samotných obyvateľov okolitých dedín. Jednoducho povedané „panika a chaos“ Prišla však ďalšia rana už krátko po nabehnutí do prevádzky presne 22. februára 1977. Pracovníkom, ktorí manipulovali s palivovými článkami sa pretrhlo vrecko so silikagélom16)  ochrannej vrstvy článku, ktoré malo pri preprave vymedziť faktory vlhkosti. Pri montáži takéhoto článku sa podstatne zmenšil prietočný prierez chladiacej zmesi. Z týchto dôvodov došlo v článku k lokálnemu prehriatiu a tým k „odtaveniu“ dolnej tretiny článku, ktorý v dôsledku vysokej teploty prepálil stenu kanála palivového článku a tým do plynového okruhu vnikla ťažká voda. Voda nasýtená oxidom uhličitým spôsobila koróziu ochranného povlaku potrubia a nastalo kontaminovanie primárneho a sekundárneho okruhu17). Z týchto príčin boli nenávratne poškodené vnútorné časti reaktora. Takáto vtedajšia situácia v podstate pochovala činnosť jadrového bloku A- 1. Po tejto havárii sa dlho uvažovalo, ako sa bude ďalej v tejto oblasti pokračovať. Napriek tomu, že vláda rozhodla v roku 1979 o vyradení jadrovej elektrárne A - 1, reálne kroky likvidácie postupovali veľmi pomaly. Predstavenstvo vlády Československej republiky rozhodlo uviesť jadrovú elektráreň do tzv. „pokojového stavu“. Týmto spôsobom sa v značnej miere uzavrela prvá etapa vývoja jadrovej energetiky v rámci Československa. Jadrová elektráreň mala nenahraditeľný prínos informácii a takéto skúsenosti zapríčinili využívanie jadrového reaktoru s označením KS- 150.

4. HISTÓRIA JADROVÉHO BLOKU V- 2:

Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia sa viedli zdĺhavé rokovania o urýchlení výstavby jadrových blokov
s označením V- 1 a V- 2. Pôvodný stavebný projekt týchto blokov mal byť realizovaný v Dukovanoch na Morave, kde sa začalo s prípravnými prácami už v roku 1974. Po zvážení poznatkov zo samotnej výstavby predošlého typu reaktorov prijalo Československo ponuku bývalého sovietskeho zväzu na realizáciu reaktorov pozostávajúcich z ľahko vodných reaktorov. Preto sovietska strana dodala dva reaktory typu VVER (vodovodný- energetický reaktor)
s výkonom 440 MW18).                    

Po prehodnotení deviatich lokalít sa ako za najlepšiu vybrala práve lokalita Jaslovské Bohunice. Záväzné odsúhlasenie bývalého Sovietskeho zväzu o stanovisku a začatí výstavby sa uskutočnilo 01. októbra 1970. Rozhodnutím vlády Československej republiky z 10. júla 1975 sa tieto bloky premiestnili z Dukovian pri Morave do Jaslovských Bohuníc pod názvom jadrový blok V- 219).

 

„Pribúdajúce chladiace veže pre V2.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Popis foto:  Pribúdajúce chladiace veže pre V2.“ In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.

Významnú úlohu v samotnej výstavbe „nového“ jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach zohráva pramenný zdroj, ku ktorému sme sa dopátrali v Štátnom národnom archíve Bratislava, pobočka Trnava. Prameň uvádza vtedajšiu situáciu samotnej elektrárne, ktorá podáva toto odvolanie podpredsedovi Okresného národného výboru v Trnave. Situácia samotnej spoločnosti elektrárne Bohunice a v neposlednej rade občanov Jaslovských Bohuníc nebola príliš priaznivá. Prameň pochádza zo dňa 20. novembra 1970. Tento zdroj nám poskytuje sociálnu situáciu, aká vtedy panovala v Jaslovských Bohuniciach. Prameň pojednáva o rozličných dôvodoch, prečo by práve spomenutá výstavba jadrového bloku s označením V- 2 nebola vhodná. V zdroji možno sledovať taktiež nesúhlas občanov samotnej obce so zahájením výstavby bloku. Ako hlavné dôvody prameň poukazuje na tieto aspekty: „rozsiahle dopady na jednotlivé odvetvia na území okresu Trnava, nevhodné podmienky na území okresu Trnava, nedostatok ubytovacích priestorov pre ubytovanie pracovníkov potrebných pre samotnú výstavbu, slabá materiálová základňa pre stavebníctvo v rámci okresu, slabý potenciál pre osobnú dopravu a mnohé iné“. Ďalej je viditeľné, že samotná spoločnosť nemala záujem o ďalšiu časť výstavby jadrového bloku a to hlavne z dôvodu nebezpečenstva. Týmto vlastne spoločnosť poukazuje na predošlé situácie a nedostatky jadrového bloku s označením A- 1, ktoré boli spojené s mnohými problémami v rámci technologických a konštrukčných postupov. V prameni je jasne viditeľná táto súvislosť s predošlou výstavbou bloku A- 1, kde sa predstavenstvo odvoláva pri začatí výstavby na „príliš silnú koncentráciu jadrovej energetiky“, ktorá je zatiaľ bez skúseností pre ochranu územia a jeho prvkov20).                                      
V tomto období sa kládol zvýšený dôraz na jadrovú bezpečnosť a z tohto dôvodu sa Okresný národný výbor odvolával práve na tieto aspekty. Preto po prerokovaní vlády bývalého Sovietskeho zväzu a Československou vládou sa rozhodlo, že jadrový blok V- 2 bude vybavený novými bezpečnejšími opatreniami v rámci BOZP. Nové reaktory, použité pri výstavbe jadrového bloku boli kvalitnejšie a bezpečnosť zabezpečovali tzv. „barbotážne jamy“21).                                                 

Rozporné stanoviská dodávateľských a odberateľských vzťahov a nezhody dodávateľov niektorých špeciálnych dodávok boli príčinou, že projekt výstavby bol oficiálne schválený až v roku 1974. Aby sa predišlo problémom pri stavebných prácach, bol zriadený dozor, ktorý pozostával výlučne zo špecialistov, určených pre sledovanie a dodržiavanie projektových termínov v rámci celej výstavby. Montáže primárneho okruhu boli realizované v značnej miere domácimi organizáciami za prísneho dozoru sovietskych špecialistov. Ďalej bol zriadený projekt „kontroly zariadení jadrovej elektrárne“, ktorého cieľom bolo realizovanie vstupnej a priebežnej kontroly počas výstavby22).                     
Napriek technických a organizačným problémom v priebehu celej výstavby bola realizácia jadrového bloku V-2 zvládnutá v požadovanom termíne a požadovanej kvalite. Skúsenosťami získanými počas výstavby jadrového bloku s označením A- 1 sa v jadrovom bloku V- 2 prehĺbila činnosť kontroly najmä v rámci primárneho okruhu. Problémy spojené s výstavbou boli vymedzené a postupne eliminované, čoho dôsledkom bola omnoho rýchlejšia výstavba jadrového bloku, ako aj bezpečnosť a kvalita. Hlavnou odlišnosťou medzi blokmi s označením A- 1 a V- 2 bola nepochybne v samotnom reaktore a celom primárnom okruhu. V konečnom dôsledku teda môžeme konštatovať, že výstavba jadrového bloku A- 1 nebola dostatočne a kvalitne spracovaná s porovnaním s výstavbou jadrového bloku V- 2. Jadrový blok V- 2 je v skutočnosti neporovnateľný s prvým projektom A- 1 a to z toho dôvodu, že tento blok kladie dôraz na bezpečnosť a plynulosť výrobnej energetickej sily na Slovensku. Dôkazom je aj súčasná situácia, ktorá poukazuje na funkčnosť a výrobnú silu elektrickej energie jadrového bloku V- 2, zatiaľ čo jadrový blok A- 1 je v rámci nespôsobnosti a chybným faktorom odstavený.

                    

5. ZÁVER:

V závere tejto práce by sme radi poukázali na dôležité aspekty samotného vývoja spoločnosti atómové elektrárne Jaslovské Bohunice EBO. Z častí v našej práce je evidentné, aké problémy a rôzne nedostatky, najmä technologické, konštrukčné a stavebné, spôsobovala samotná časť výstavby jadrových blokov s označením A- 1 a V- 2. V hlavnej miere sme sa snažili objasniť okolnosti, ktoré sprevádzali samotný výrobný proces výroby elektrickej energie v rámci Československej republiky. Dôležitým faktorom pre spoznávanie týchto okolností sa ukázala publikácia od pána Chrapana a kolektívu, ktorá bola nepochybne v hlbšej miere našim oporným pilierom pri spoznávaní zákutí jadrovej energetiky na Slovensku. Do tejto našej práce sme sa snažili čo možno najobjektívnejšie podať čitateľovi názor na vtedajšiu situáciu energetiky v Československu, ako aj priebeh a sled jednotlivých udalostí, ktoré súviseli so samotnou výstavbou. Prácu sme obohatili taktiež o „orálny“ výskum, čoho dôsledkom sa snažíme čo možno v najpresnejšej podobe zmapovať komplikácie spojené s rôznymi technickými nedostatkami vtedajšej doby. Náš výskum sa opieral v najväčšej miere o najnovšie poznatky a štúdie, z ktorých sme čerpali mnoho cenných a užitočných informácii.    Za veľmi dôležitú časť považujeme taktiež pramenné zdroje, ktoré objasňujú rôzne okolnosti a udalosti odohrávajúce sa počas havárie jadrového bloku A- 1, ktorá bola za vtedajšieho režimu označená ako „nehoda“. Myslíme si, že naša práca v konečnom dôsledku pomáha objasňovať niektoré aspekty a fakty spoločnosti, ktoré v takej hlbokej miere vstúpili nielen do dejín Československa ale dá sa povedať že aj do dejín Európy.

Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice patria medzi dôležité činitele v rámci výroby elektrickej energie na Slovensku a v mnohých iných krajinách. Aj keď v minulosti elektráreň „nedominovala“ svojou bezpečnosťou, v terajšej dobe patrí medzi zabezpečené a jej bezpečnostné opatrenia proti havárii sú prísne monitorované a kontrolované. Samotná elektráreň sa stáva svojim postupným technologickým zlepšovaním bezpečnejšia pre okolie a životné prostredie, netreba však zabúdať na rany v minulosti, ktoré uštedrila svojmu okoliu. No aj keď patrí medzi najspoľahlivejšie zdroje výroby elektrickej energie mali by sme sa zamerať na výrobu elektrickej energie bezpečnejšími zdrojmi, ako sú veterné elektrárne, solárne elektrárne, po prípade vodné elektrárne.

----------------------------------------------------------
1) http://www.seas.sk/spolocnost/klucove-udaje/ (30. apríla 2011, 17:40 ).
2) CHRAPAN, Ján et al. Atómy na Slovensku ( Slovenská nukleárna spoločnosť ). Slovenské elektrárne, b. r., s. )   
    154.
3)  DOBÁK, Dobroslav et al. 50 rokov jadrových elektrární na Slovensku. Javys a. s. - Enel a. s., 2007, s 39.
4) CHRAPAN, ref. 2, s. 154.
5) MINISTERSTVO ENERGETIKY ČSSR. Zřizovací listina. In DOBÁK, Dobroslav et al. 50 rokov jadrových elektrární
    na Slovensku. Javys a. s. - Enel a. s., 2007, s 2 - 3.
6) DOBÁK, ref. 3, s. 39.
7) MODERÁTOR- látka, ktorá účinne spomaľuje neutróny, ale ich výrazne nepohlcuje. Reaktor obklopujú palivové 
    články a regulačné tyče ( grafit, ťažká voda, voda ); http://www.elektrickaenergia.sk/search/index.php?
     search_path=&string=moder%C3%A1tor&match=all, ( 07. mája 2011, 16:40 ).
8) CHRAPAN, ref. 2, s. 158.
9)  DOBÁK, ref. 3, s. 47.
10) DOBÁK, ref. 3, s. 49.
11) CHRAPAN, ref. 2, s. 160.
12) DOBÁK, ref. 3, citácia s. 51 – 52.
13) KURUC, Jozef – MÁTEL, Ľubomír. 30. a 29. výročie nehôd na reaktore jadrovej elektrárne A-1 Jaslovské
      Bohunice – rádioekologické a rádiobiologické následky
. b. v. , b. m., 2006, s 61.
14) SÚČASNÍK PRACUJÚCI V TOMTO OBDOBÍ NA PREVÁDZKE VÝBUCHU PALIVOVÉHO ČLÁNKU.
15) MIESTNY SÚČASNÍK ŽIJÚCI V OBCI JASLOVSKÉ BOHUNICE.
16) SILIKAGÉL- granulovitá, pórovitá forma oxidu kremičitého. Má vysokú porezitu, ktorá umožňuje ľahko
      absorbovať vodu. Je používaný ako pohlcovač vlhkosti;  http://cs.wikipedia.org/wiki/Silikagel ( 08.05.2011,
      16:30 ).
17) KURUC – MÁTEL, ref. 13, s. 62.
18) CHRAPAN, ref. 2, s. 165.
19)  DOBÁK, ref. 3, s. 57.
20) ŠTÁTNY NÁRODNÝ ARCHÍV BRATISLAVA - POBOČKA TRNAVA. Odovzdanie projektovej úlohy elektrárne. ONV
      TRNAVA II, Plánovací odbor 1960 – 1976, ukladacia jednotka 67.
21) BARBOTÁŽNE JAMY- tento systém zabraňuje vniknutiu nežiaduceho žiarenia do vôd, namiesto toho ho odvádza
      do jám, ktoré sú špeciálne upravené a napustené kyselinou schopnou pohltiť toto žiarenie.
22) CHRAPAN, ref. 2, s. 169.

          

6.  POUŽITÉ PRAMENE A LITERATÚRA:

ŠTÁTNY NÁRODNÝ ARCHÍV BRATISLAVA - POBOČKA TRNAVA. Odovzdanie projektovej úlohy elektrárne. ONV TRNAVA II, Plánovací odbor 1960 – 1976, ukladacia jednotka 67.

MINISTERSTVO ENERGETIKY ČSSR. Zřizovací listina. In DOBÁK, Dobroslav et al. 50 rokov jadrových elektrární na Slovensku. Javys a. s. - Enel a. s., 2007, s 2 - 3.

MIESTNY SÚČASNÍK ŽIJÚCI V OBCI JASLOVSKÉ BOHUNICE.

SÚČASNÍK PRACUJÚCI V TOMTO OBDOBÍ NA PREVÁDZKE VÝBUCHU PALIVOVÉHO ČLÁNKU.

DOBÁK, Dobroslav et al. 50 rokov jadrových elektrární na Slovensku. Trnava: Garamond s. r. o., 2007, 168 s.

DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.

CHRAPAN, Ján et al. Atómy na Slovensku ( Slovenská nukleárna spoločnosť ). Slovenské elektrárne, b. r., 274 s.

KURUC, Jozef – MÁTEL, Ľubomír. 30. a 29. výročie nehôd na reaktore jadrovej elektrárne A-1 Jaslovské Bohunice – rádioekologické a rádiobiologické následky. b. v. , b. m., 2006, b. s.

http://www.elektrickaenergia.sk/.


7.    PRÍLOHY

„V sieti technologických kanálov ťažkovodného reaktora KS 150“. Popis k foto:
„V sieti technologických kanálov ťažkovodného reaktora KS 150“. In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.
„Palivo je zavedené.“ Popis k foto: „Palivo je zavedené.“
In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.
  „Tlaková nádoba nad šachtou reaktora“. Popis k foto:  „Tlaková nádoba nad šachtou reaktora“. In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.
 „Čerstvé palivo v kontajneri“ Popis k foto: „Čerstvé palivo v kontajneri“. In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica: Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.
 Popis k foto: "Do šachty putuje oceľová nádoba reaktora". In DOBÁK, Dobroslav et al. Atómové elektrárne Bohunice Premeny. Banská Bystrica:  Slovenské elektrárne s. r. o., b. r., b. s.

 

Dátum vloženia: 31. 3. 2012 9:36
Dátum poslednej aktualizácie: 10. 1. 2017 4:14

Obec

SMS oznamy

Všetky SMS oznamy

Hlásenia obecného rozhlasu

Infoservis

Vývoz odpadu

Harmonogram

Aktuálne počasie

dnes, piatok 29. 3. 2024
slabý dážď 18 °C 6 °C
sobota 30. 3. takmer jasno 21/10 °C
nedeľa 31. 3. takmer jasno 20/12 °C
pondelok 1. 4. slabý dážď 19/9 °C

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15
1
16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Projekty podporované EÚ a z iných zdrojov

  • Jaslovské Bohunice rekonstrukce VO
  • Elektronické služby centrálnej ohlasovne
  • Revitalizácia Námestia sv. Michala Jaslovské Bohunice I. etapa
  • Fond na podporu umenia
  • Integrovaný regionálny operačný program
  • Podpora triedeného zberu

Inštitúcie, projekty, aktivity obce a jej občanov

SMS-info

Ostaňte s nami v kontakte

Bezplatné zasielanie sms a emailov.