Prečo deťom neponúknuť knihy, ktoré ich bavia?

Núti dieťa rozmýšľať, pochopiť prečítané, rozširuje sa slovná zásoba, podnecuje fantázia, zlepšuje sa komunikácia a nesporný je aj prínos v oblasti poznania gramatiky, štylistiky a pravopisu. V domácnostiach sa však knihy už kupujú čoraz menej, vidím to, keď sa na to detí pýtam v knižnici. Ešte prvý stupeň je na tom celkom dobre, deti na druhom stupni už väčšinou čítanie berú ako „zabitý čas“.
Preto som sa rozhodla ísť tou zložitejšou cestou. Pri zlúčení školskej knižnice s obecnou som zdedila zopár titulov kníh, ktoré boli vo viacerých výtlačkoch. Boli to však knihy, ktoré už deti považujú za „trest“ čítať. Keďže už „povinné čítanie“ nie je prísne dané, prečo deťom neponúknuť knihy, ktoré ich bavia? Je to však beh na dlhé trate. Všetko stojí peniaze. Ak nechcem ochudobniť ostatných čitateľov, tak musím hľadať sponzorov. A viac-menej sa to darí.
Naša obecná knižnica je určite jednou z mála v širokom okolí (ak nie jedinou), ktorá môže deťom v našej základnej škole ponúknuť jeden titul pre každého žiaka v triede – z jednej knihy je k požičaniu 20-30 kusov. Snažím sa im kupovať tituly, ktoré sú pre nich prístupné a hlavne pochopiteľné aj vzhľadom k dobe, ktorú žijú. Vo väčšine prípadov sa deťom knihy páčia.
Tento rok vypísal Fond na podporu umenia výzvu na predkladanie žiadostí na získanie finančných prostriedkov na projekty v oblasti kultúry. Obec na realizáciu projektu s názvom Láska k čítaniu začína u detí získala 1200 €. Za túto sumu sme do knižnice zakúpili spolu 11 titulov v počte 196 kusov, z toho 7 titulov  v počte od 20 do 30 kusov. Je v nich čítanie pre všetky vekové kategórie.
Táto snaha by však bola zbytočná, keby zo strany školy nebol záujem. Preto patrí poďakovanie „slovenčinárom“, že si nájdu cestu do knižnice a deťom knihy požičajú. Keby to nechali na nich, ktovie koľkí by prišli. A poďakovanie patrí aj všetkým tým, ktorí podporujú knižnice.