Obsah

Príbeh stromu

Typ: novinky
V našom amfiteátri nad hľadiskom stojí drevená plastika zobrazujúca škriatka Špireka, s gučou na pleci. jasen Pozerá ponad široké stupne hľadiska na pódium, ale aj tok rieky Blavy, kdesi do diaľky. 
Nebolo to však vždy tak. čo tomu prechádzalo ? 

V našom amfiteátri nad hľadiskom stojí drevená plastika zobrazujúca škriatka Špireka, s gučou na pleci. jasen Pozerá ponad široké stupne hľadiska na pódium, ale aj tok rieky Blavy, kdesi do diaľky. 
Nebolo to však vždy tak. čo tomu prechádzalo ? 

Dávno, naozaj dávno, je tomu aj viac ako 100 rokov. V tých dobách, keď sa v okolí našej Blavy vlnili zelené lúky a všade rástli kríky a stromy a neboli cesty a autá rástol na lúkach starý košatý jasen. Mohutný, práve na ňom dozreli semená, ktoré sa pomaly spúšťali k zemi. Zavial vietor a jedno z nich vzal so sebou, hral sa s ním, pohadzoval ho, odvial preč. Doniesol semienko až k Blave, ale potom ho to prestalo baviť a pustil ho. Semienko sa pomaly začalo vznášať k zemi, až zapadlo do trávy na brehoch riečky. Tam prečkalo jeseň a dažde, aby ho prikryla snehová perina. V tomto náručí sa dočkalo jari. Slniečko, teplo a voda urobili zázraky a semienko začalo klíčiť. Najprv pustilo slabulinké korienky do zeme a predralo jemnú byľ ponad trávu. A potom už len mocnelo. Prestalo sa podobať na semienko, rástlo k oblohe, aj do zeme. Darilo sa mu na brehoch Blavy. 
Prečkalo zimy aj letá, suchá aj dažde, nezlomili ho vetry, ani nepoškodili búrky. Prešla popri ňom prvá aj druhá svetová vojna, veľká svetová kríza aj revolúcie. Menilo sa aj jeho okolie. Prašné poľné cesty vystriedali asfaltky, malé domčeky murované domy, koče vystriedali autá, nížina sa zažltla obilím a slnečnicou a vyrástlo 6 komínov atómky .. Len Blava sa nemenila. Stále tiekla rovnakým smerom. 
Na to sa už pozeral dospelý , košatý jaseň, uprostred parku, obkolesený domami. Ale aj na ňom sa začal už pomaly prejavovať vek. Zvonku krásny, ale vo vnútri ho už nahlodávala staroba. Pomaly, potichu. 
Nedávno sa však okolo neho začali diať čudné veci. Blava sa zrazu odklonila, park začali brázdiť autá a neďaleko vyrastala stavba. A opäť prišla zima a všetko prikryl sneh, tak ako už mnohokrát predtým. zlomenystr Roboty trošku ustali, aby sa túto jar rozbehli naplno. Stavba rástla a začala sa podobať na amfiteáter. Ale na jar, keď už jaseň pustil listy a tešil sa na leto, prišli prudké vetry. Lomcovali jeho konármi, ohýnali ho k zemi ... až to jeho kmeň nevydržal a podvolil sa ... s veľkým praskotom umrel starý strom, ktorý si toĺko pamätal, ale nedočkal sa dostavania stavby, ktorá rástla vedľa neho.
Tak sa väčšinou končí príbeh stromov. Popíliť na dosky, alebo spáliť v peci. Ale náš jaseň nezomrel. Dobrý nápad sa zrodil v hlave a začalo sa s jeho realizáciou. Stačilo oživiť legendu o škriatkovi Špirekovi, ktorý ... za hlbokých nocí nosil ľuďom za nekalé služby komínom peniaze... a pretvoriť ju do dreva. 
Podujali sa na to dvaja rezbári zo severu Slovenska, z Oravy. ľudia z lesov, ktorý rozumejú reči dreva a dokážu z neho vyčarovať naozaj krásne veci. A tak sa kmeň jaseňa dostal do ich rúk. 
Najprv ho bolo treba olúpať a napíliť na príslušnú veľkosť, rozmery jeho kmeňa boli naozaj úctihodné. A potom už takto pripravený putoval do dielne, kde sa doňho pustili dlátami a sekerou. Údery kladiva na dláto bolo počuť soboty aj nedele dlho do noci. Kmeň stromu začal nadobúdať tvary pod šikovnými rukami rezbárov. 
človek musí cítiť drevo pod rukami, musí vedieť ísť po jeho vláknach, aby dokázal vdýchnuť mu život a zobraziť predstavu. Každé zlé zaťatie dláta sa už nedá vrátiť späť. Je to o to väčšie umenie, že títo ľudia, ktorých vidíte pri hotovom Špirekovi, nemajú umelecké školy, ale preberajú toto umenie pracovať s drevom od svojich otcov a dedov. 
Tu vám predstavujem už hotového Špireka, ktorý čaká na svoju cestu späť k brehom Blavy, kde už bolo pre ňu vyhradené čestné miesto. 
Škriatka bolo treba opatrne previezť, aby hotová robota nevyšla nazmar, ak by drevená socha praskla nárazom. Pri jej úctihodnej váhe si bolo treba pomôcť aj žeriavom.
A tak sa podarilo. Špirek je na svojom mieste.  
To je koniec jedného príbehu stromu, ktorý má šťastnú bodku. Jaseň nezomrel, keď ho zlomil vietor. Opäť sa pozerá na tok Blavy , ale aj na nový amfiteáter. 
Žije ďalej. Vďaka dobrému nápadu a šikovným rukám ľudí. Vrátil sa spät tam, kde vyrástol, aby žil ďalej. V legende, ktorá spolu s ním ožila tiež. 


Vytvorené: 20. 7. 2006
Posledná aktualizácia: 28. 11. 2017 23:13
Autor: