Obsah

Zážitky z knižnice

Typ: ostatné
Deti v knižniciNa dva týždne sa v marci knižnica zaplnila deťmi. Nie. Nie je to tým, že by zrazu všetci chceli čítať. To nie. Ale v rámci marca, mesiaca knihy, navštívia knižnicu všetky deti z materskej aj základnej školy. Rozdelené po triedach strávia tu jednu vyučovaciu hodinu, výnimočne aj dve. Spolu je to približne 320 detí.

Deti v knižniciU mladších sa väčšinou nadväzuje na to, čo sme robili a o čom sme sa rozprávali pri poslednej návšteve. Je to spojené aj so zážitkom – teda môžu použiť hmat, čuch, zrak a sluch. U starších je potrebné nájsť tému, ktorá by ich zaujala a tú rozvíjať. Ale aj u nich si niekedy pomôžem fotkou, aby sa ľahšie hľadali slová.  Samozrejme na začiatku je to vždy o tom, akú funkciu plní knižnica, ako vzniká kniha, kt všetko sa na tom podieľa, ale napríklad aj ako zarába spisovateľ . Rozprávame sa o výrobe papiera. A tento rok, keďže sme stromy už prebrali, sme sa rozprávali o rastlinách. Najmä na jar je to veľmi vďačná téma. Lenže deti teraz veľa toho nepoznajú. Takú známu prvosienku ich poznalo len veľmi málo. O ostatných druhoch kvetov ani
nevravím. Ale mali sa teraz možnosť oboznámiť s rastlinami, ktoré už kvitli. Dozvedeli sa o ich liečivosti, alebo aj o tom, že sú jedovaté. Mohli si ovoňať nádherne voňajúci a krásny lykovec jedovatý, ale aj páchnuci medvedí cesnak, ktorý je pre zdravie užitočný. U starších som zvolila tému neživá príroda, skala, kameň. A od toho prehliadaného štrku pod nohami sme sa dostali k veľhorám, kaňonom, pyramídam, Čínskemu múru, mažiarom a pazúrikom, ale aj jaskyniam, ich výzdobe, zvieracím obyvateľom. Jaskyniam vládne tma a ticho. A tmu majú aj nevidiaci. Tak sme so štvrtákmi zistili, aké je zrazu veľmi ťažké zvládnuť aj jednoduché banálne veci, keď nevidíme. Napríklad nájsť východ, poznať niektorého spolužiaka len podľa hmatu, alebo rozpoznať z troch túb, ktorá je zubná pasta. Podľa hmatu a čuchu sme pomenovávali predmety dennej potreby. Väčšina detí sa prvýkrát stretla s Braillovým písmom, ktoré som im mohla ukázať vďaka veľkej ochote Knižnice pre nevidiacich v Levoči. Poslali mi knihy, časopisy. Rozprávali sme sa o tom, že takýmto ľuďom treba pomôcť, ak to potrebujú, alebo nás o to požiadajú. Sú ako my. Len nemajú to, čím my v prvom rade skúmame svoje okolie. Zrak.
Deti majú radi hry. Keď zvýšil čas, tak po skupinkách súťažili, ktorá za určitý čas nájde najviac slov zložených len zo spoluhlások, alebo najrýchlejšie nájsť vo vetách zašifrované zemepisné názvy.
Najmenší – škôlkári, boli rozdelení do dvoch skupín. Najmenší väčšinou len ticho počúvajú a sledujú veľkými očami nové prostredie. „Stredňáci“ a „veľkáci“ sú už komunikatívnejší a hlavne bezprostrední. Najprv sme sa rozprávali o jari, čo je s ňou spojené, o zvieratách a potom nastalo skúšanie. Dostali, ako výpravcovia na železnici, terčíky, so zelenou a červenou stranou. Keď bola odpoveď správna tak ukázali zelenú stranu, pri nesprávnej červenú. Sem-tam sa farby pomiešali, ale vždy sa všetko urovnalo, deti boli veľmi šikovné. 
U najstarších spoločne hľadáme tému, ktorá ich zaujíma. Alebo snažím sa vzbudiť ich záujem o niečo aktuálne. Je to stále ťažšie. Tento rok sa celkom pekne rozrozprávali o voľbách, ako ich vnímajú a či sledujú politické dianie okolo nás. Dostali sme sa k téme migrantov. Prekvapili ma niektoré, na ich vek, pomerne pekne a komplexne zvládnuté odpovede, ktoré nevie ani veľa dospelých. Potešilo ma aj to, že niekto má na danú vec svoj vlastný názor, to znamená že sleduje, čo sa okolo neho deje, počúva.
Schopnosť počúvať, čo vraví iný, je čoraz viac vzácnosťou. Je priam nemožné udržať deti v pozornosti. A to môžete rozprávať o veľmi zaujímavých veciach. Nepočúvajú. Nedokážu to. Ale nedokáže to ani veľa dospelých. Niekedy by sa konfliktom dalo predísť práve tým, keby sme sa vypočuli a porozprávali sa.

Na stiahnutie: Fotogaléria z podujatia.
                          krátke video z fotiek

BH


Vytvorené: 10. 4. 2016
Posledná aktualizácia: 17. 11. 2017 23:08
Autor: