Oslavujeme 5. narodeniny

Sedela na brehu rieky a hľadela do jej hlbín. Tmavomodrá voda, posiata bielym páperím pokojne prúdila korytom do diaľav. Strach z hĺbky jej očí sa odrážal na vode. Kde všetci sú? Majú za sebou päť rokov, päť spoločných rokov v športovom klube, najskôr vodáckom, potom vodácko-turistickom. Strach sa miešal s obavou vo víre vody tvoriacom penu okolo padnutých stromov. Pred očami sa jej mihal film z včerajšieho dňa. „Ikadlo“, predseda klubu,  s „čelovkou“ na hlave hltal kilometre na Bánovskej stovke. Rozplýval sa na pozadí, raz ako „Krakonoš“, vzápätí ako lesný vlk so svojou svorkou. Kto urobí príhovor? Chopila sa toho Megy a zvládla to na jednotku. Vo vetre sa hojdali písmená príhovoru:

„Bola som poverená milou, malou povinnosťou. Prihovoriť sa Vám, moje lesné - vodné víly, Vám vodáci a turisti.
Voda je čarovný, stále sa meniaci zdroj odpočinku i aktivít v prírode. Máme radi vodu, pohyb v prírode a veci s tým súvisiace...  Áno, preto sme tu, to nás spája!
Ani sme sa nenazdali a s hrdosťou môžeme konštatovať, že VTK ŠK Blava Jaslovské Bohunice pôsobí v našich radoch 5 rokov.  Koľko? Päť! Áno, viem, nie je to veľké číslo, len sa treba zamyslieť, koľko sme toho absolvovali za tak „krátke“ obdobie, koľko dobrého a  pozitívneho sme vytvorili, vybudovali, prežili.

Pripomeňme si:
Rok 2008 – oficiálny vznik Vodáckeho klubu ŠK Blava Jaslovské Bohunice.
Rok 2009 -  rozšírenie klubovej základne o nových členov klubu
Rok 2010 – hľadáme a skúšame
Rok 2011 – premenovanie vodáckeho klubu na vodácko-turistický klub
Rok 2012  - vystihuje motto: „Rok ubehol ako voda, vodák s turistom si ruku podá...“
Rok 2013 – vystihuje motto: „Predseda náš, kde nás alebo čo hľadáš
                                               my sme tu, strážime vodácko-turistickú štafetu...“

Ja osobne i v mene predsedu sa vám chcem všetkým poďakovať za činnosť vo VTK, za vašu pomoc pri organizovaní a účasti na  akciách za to, že vkladáte svoj drahocenný čas a snahu udržať tento klub v správnom fungovaní.
Verím, že pôsobenie klubu sa bude i naďalej rozvíjať správnym smerom, bude sa nielen pýšiť svojím menom, nekonvenčnou činnosťou, ale hlavne plnením stanovených cieľov.

Po ďalšie roky vyprosujem pre tento klub, aby naše pádla a člny brázdili toky riek na správnych vlnách, aby naše nohy kráčali správnymi cestami, horami a dolinami.“

Niečo zapraskalo, film sa pretrhol, na bielom plátne skákali háky-báky, čiary, elipsy, znaky. Odzadu sa k nej blížili vysmiati vodáci, člny už-už hodiť na vodu a pádlovať ostošesť. Malý Dunaj im roztvoril veľkú náruč a láskavo im dovolil vstúpiť do jeho objatia. Obklopoval ich zelený raj, brehy posiate žltými kosatcami, topole a vŕby sa im ukláňali. Slnko nesmelo vykukovalo spoza oblakov a vrhalo do vody tiene. Hra farieb, zvukov, malebné zákutia, všetko to stálo za to. Partia ako remeň, občas to aj u nich zahrmí, ale vždy opäť vyjde slniečko.

V diaľke začula zvuky sladkého drievka. I to patrí k vode, k partii. Deti chytili vo vode slepúcha a hodili ho do člna. To bolo kriku! Dobre to dopadlo. I to patrí k vode. Vylodili sa na brehu, vypustili a umyli lode. Komáre štípali ako divé. Komáre patria k vode. V diaľke voňal guláš. Neostane. Posledný pohľad. Malý Dunaj, tá jar ti pristane.

Nie nebol to sen, bola to skutočnosť. A nemusela sa ani uštipnúť.

Alena Mlčoch – Hromadová

Na stiahnutie: fotogaléria z podujatí.