Brazília nám v roku 2016 nepriala

Niekedy sa človek ani nenazdá, ako málo stačí na zmenu plánu. Tak sa aj stalo. Celý rok priebežne pozerám na ceny leteniek na zaujímavé miesta vo svete, kke by bolo vhodné uniknúť počas európskej zimy. Našiel som lacnú letenku do Brazílie. Ešte v noci píšem kamošovi do Brazílie, či má voľné miesta na zvozy z preletov a rezerváciu hotela. Dodatočne vybavuje hotel a servis nie je problém.
27. októbra už sedíme v lietadle smer Brazília, tri hodiny do Lisabonu a potom 12 hodín do Fortalezy, tam nás už čaká kamarát z odvozom na hotel ( tri hodiny autom ).

Opäť idem vyskúšať tandemové prelety. Mesiac pred odletom objednávam narýchlo nový tandem z Francúzska. Pre istotou, ale aj podľa prepravných podmienok beriem tandemy dva. V prvej polke októbra už mám správy o veľmi dobrom počasí v tejto oblasti. Hádam neprídeme neskoro. Tiež aj pobyt máme len na dva týždne.

Prvý deň dávame zoznamku s neskorším štartom. Niektorí piloti sú tu už aj viac ako dva týždne. Podmienky dosť slabé, dali sme 9o km. Aspoň nemáme neskorý návrat na hotel a stíhame večeru :-), ďalšie dni sú skoro také isté. Skúšam aj nový tandem, ale nadšenie z neho moc veľké nemám, očakával som od toho viac muziky za tie peniaze. Takže ďalej lietam na overenom a zalietanom staršom type. Na štyri dni nás stopol silný vietor. Pár jedincov na výkonnejších klzákoch štartuje dosť zavčasu a tým, ktorí sa udržali v rozbitých podmienkach to natiahli ďaleko za 400 km métu. V tieto dni sa pokúšali do vzduchu aj piloti na slabších padáčikoch, vietor ich nekompromisne zatlačil za kopec. Bolo načo pozerať. Našťastie sa nikomu nestal úraz. Len domorodci trochu viac tasili mačety.  To nás utvrdilo, že sme dali správne rozhodnutie ostať na zemi. My sme potom dali náhradný program. Po silných veterných podmienkach termické podmienky zoslabli a nebolo jednoduché udržať sa vo vzduchu. Skoro všetky lety potom pristávame plus - mínus na 150 km. A to sme držali stopu s tými najlepšími sólo pilotmi. Nakoľko tandemový klzák nie je tak obratný, ako sólo a tiež aj preskoková rýchlosť je na tandeme nižšia.

Týmto sa potvrdilo, že sme prišli už dosť neskoro a najlepšie počasie na rekordy bolo pár týždňov pred našim príchodom. Vtedy partia brazílskych pilotov uletela z iného terénu nový svetový rekord cez 500 km.

Cez to všetko sme zalietali len tri lety pod 100 km, ostatné sme mali 140 až 160 km dlhé. Možno chýbalo viac šťastia, ale v takých náročných podmienkach sme boli jediný tandem, čo dolietal také dlhé prelety. Bola to pre mňa ďalšia nová skúsenosť a vynikajúci tréning. Tiež u domácich aj zahraničných pilotov som získal veľký rešpekt a pri odchode domov sa pýtajú, či prídeme o rok opäť. Nedá sa im ľahko odpoveď na takú otázku.

Okrem počasia nás toho roku nepotešila ani nie celkom dobrá organizácia na štarte. Iba jediný, a aj to roztrhaný,  koberec na štarte kam sa rozkladá padák, málo asistentov na držanie padáka na štarte, to všetko potom znamenalo dlhé vyčkávanie a zdržovanie. Brazília je už raz taká. Slnko tu svieti trošku silnejšie a tým domácim sa nechce urobiť čosi viac. Asi.

Napriek tomu všetkému sa nám domov odchádzalo ťažko. Brazília má svoje čaro aj na lietanie, aj na pobyt tam. Nechám sa teda prekvapiť, čo sa podarí v sezóne 2017.

Miroslav Matovič