Obyvateľstvo obce Jaslovské Bohunice sa od nepamäti hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. S osídľovaním okolia Bohuníc vystupovala do popredia otázka výstavby kostola. Prvá zmienka o fare sa nachádza v Štatútoch Ostrihomskej kapituly z roku 1397.
Prvým známym farárom bol cirkevný pracovník Andrej, ktorý do Jaslovských Bohuníc prišiel v roku 1493 zo Stráží. Práve na jeho podnet sa v roku 1494 začala výstavba malého gotického kamenného kostola. Po ňom nasledovalo mnoho ďalších kňazov, ktorí sa tak ako on starali o duchovný život občanov.
Od 15. decembra 1990 pôsobil ako kňaz v rímskokatolíckej farnosti v Jaslovských Bohuniciach Daniel Silvester Špankovič. O Praem z rehole premonštrátov. Za jeho pôsobenia sa vykonali viaceré rekonštrukcie. Za pomoci veriacich a obce Jaslovské Bohunice bola postavená nová farská budova a upravil sa farský areál. Výstavba bola ukončená v roku 1996.
Od 1.9.2008 do 30.6.2012 bol kňazom vo farnosti vdp. Mgr. František Bačík.
Od do 1.7.2012 do 30.6.2014 bol kňazom vo farnosti vdp. Róbert Ondrík.
Od 1.7. 2014 je kňazom vo farnosti vdp. Mgr. Štefan Novanský.
Od 1.7.2015 je kňazom vo farnosti vdp. Marián Vivodík.
V obci sa nachádzajú dva kostoly.
Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela
Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela, bol postavený v roku 1832 – 1836 v klasicistickom slohu, neskôr rozšírený bočnou kaplnkou. Ide o pozdĺžny jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria s polygonálnym vonkajším plášťom. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, uzáver presbytéria konchou. Hladké fasády členia iba okná s polkruhovým zakončením. Predstavanú vežu, zakončenú cibuľovou strechou, členia lizénové rámy a zvukové okná. Hlavný oltár je pseudogotický, ústredná olejomaľba sv. Michala od maliara Weszelého pochádza z r.1871. Po stranách sú sochy sv. Vendelína a sv. Floriána. Na bočných oltároch sa nachádzajú olejomaľby Ružencovej Panny Márie a Božského srdca. 14 zastavení Krížovej cesty je z roku 1993. Na chóre je umiestnený drevený klasicistický organ z roku 1841, ktorý má klaviatúru Mozartovho typu. V bočnej kaplnke je pôvodný oltár, s plastikou Panny Márie s dieťaťom. K severnej stene presbytéria je pristavaná sakristia, k južnej stene kaplnka rodiny Dezasse.
Na stiahnutie: fotogaléria z priestorov pod strechou kostola (jpg)
Filiálny kostol svätého Martina biskupa
Kaplnka sv. Martina biskupa pred Paderovcami, bola postavená v roku 1762 Krištofom Erdodym. Bola to murovaná jednopriestorová stavba s drevenou zvonicou v štítovej hlavnej fasáde. Táto kaplnka bola prestavaná na dnešný filiálny kostol sv. Martina biskupa nachádzajúci sa v miestnej časti Paderovce. Postavený bol v roku 1848 v klasicistickom slohu. Je to jednoloďový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a s vežou, vstavanou zo štítového priečelia. K severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami na vtiahnutých pilieroch. Klenby je zdobená ornamentálnou freskovou výzdobou z roku 1968. Hlavný oltár je novogotický s ústrednou olejomaľbou sv. Martina, pretínajúceho plášť nahému žobrákovi.
Sakrálne pamiatky v obci
Hrobka rodiny Dezasse (jpg) na starom cintoríne v Bohuniciach pochádza z r.1825, pričom ide o jednoduchú jednopriestorovú štvorcovú stavbu.
Farské budovy
Budova starej fary je prestavovaná a upravovaná zo staršej fary z konca 16.storočia a má znaky klasicistického slohu. K starej fare bola v r. 1993 – 1995 pristavená pôsobivá budova novej fary.
Na území celej farnosti sa zachovalo množstvo prícestných sôch a krížov. V miestnej časti Jaslovce sa nachádzajú tieto objekty:
- kamenná polychrómovaná socha Piety (1773)
- kamenná polychrómovaná socha sv. Vendelína (1798)
- prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1806)
- socha sv. Jána Nepomuckého (1808)
- kamenné polychrómované súsošie sv. Rodiny (1860)
- kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného (1863)
Miestnu časť Bohunice zdobia:
- kamenná polychrómovaná socha sedembolestnej Panny Márie (I.pol.19.stor.)
- kamenná polychrómovaná socha sv. Floriána (1841) (jpg)
- súsošie Najsvätejšej Trojice (1945)
V Paderovciach sa nachádzajú:
- súsošie sv. Anny a Panny Márie s dieťaťom (1791)
- kamenná polychrómovaná socha Panny Márie s dieťaťom (1794)
- pomník obetiam I. svetovej vojny (1914 – 1918)
- prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1941).