Presne z takéhoto počtu písmen pozostáva naša abeceda. Je to teda veľa, alebo málo? Túto otázku dostali v knižnici druháci a tretiaci v piatok 11.11.2016. Spontánna odpoveď bola, že málo. A tak sme sa postupne dostali k tomu, že aj tie 50 stranové, aj tie 400 stranové knihy sa skladajú stále len z tých 46 písmen. A to už je veľa. Ten malý počet vytvoril básničky, šlabikár, rozprávky, ale aj Harryho Pottera, encyklopédie, časopisy.
Ukázali sme si ako sa dá s písmenkami „čarovať“, stačí ich len prehodiť a zrazu máme iné slovo. Hľadali sme pekné slová – láska, mama, čokoláda, ale slová ktoré ubližujú, alebo v nás vyvolávajú zlý pocit – bolesť, doktor, písomka. Písmená ale vedia aj potrápi jazyk. Veď skúste si 3x za sebou a rýchlo povedať:
Išiel pštros so pštrosicou a pštrosíčatami na pštrosiu prechádzku. Bolo to smiechu. Dostali sme sa aj ku knihám, ku kladným aj záporným postavám v nich, hľadali sme príbehy, kde sú hlavnými postavami neživé veci. Deti videli aj ukážky najpoužívanejších svetových písiem – azbuku, čínske písmo, arabské písmo, ale aj aké písmo používali ľudia v minulosti. Dozvedeli sa, ako knižnica funguje, na čo slúži, ako sa v nej správame.
Spolu štyri triedy si dohodli hodinu v priestoroch knižnice, kde sa dozvedeli veľa zaujímavého, poučeného, ale aj zábavného. Vyučovacia hodina trvá skoro toľko, koľko je písmen v abecede, 45 minút. Je to veľa či málo? Málo :-) Utiekla ako voda. V dobe, keď internet, počítače a mobily doslova valcujú knihy, je to vítaná aktivity. Deti na prvom stupni sú ešte prístupné knihám a čítaniu, i keď aj tu vidieť, že záujem ustupuje. Obecná knižnica má záujem podporovať tieto aktivity školy a robí ešte aj oveľa viac. Dočítate sa o tom v článku Prečo deťom neponúknuť knihy, ktoré ich bavia?
Bezplatné zasielanie sms a emailov.
