Ako sa žije na našej meteostanici

Nad našou obcou na miernom kopčeku stojí najvyššia dominanta okolia. Stožiar meteorologickej stanice. Zabezpečený z troch strán hrubými oceľovými lanami zo šietich betónových pätníkov. Je nespravodlivo prehliadaný vďaka "populárnosti" chladiacich veží, ktoré sú z diaľky viditeľné vďaka ich mohutnosti a bielym čiapočkám pary. Meteorologická stanica to je však niečo viac, ako len stožiar. Je to pracovisko, kde robia zaujímaví ľudia zaujímavú robotu.

V jednu aprílovú sobotu som zazvonila pred bránou meteorologickej stanice. Patrí do siete staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pracovisko majú, ako správni meteorológovia, až na vrchnom poschodí budovy. Rozľahlá miestnosť zaprataná prístrojmi, kvetmi, medailami a pohármi za víťazstvá. „Domáci pán“ je veľkým vyznávačom karate a celkom sa mu aj v ňom darilo, doteraz sa mu venuje ako tréner. Pri príchode som mu povedala, že sa nemusí báť. Pár otázok a za hodinku som preč. Lenže v zaujímavom rozhovore uplynuli štyri hodiny ako voda. Na stene ma hneď pri vstupe upútali hodiny, ktoré šli podľa „zimného času“. Tam mierila aj moja prvá otázka.
Vidím, že nemáte nikde na hodinách prestavený letný čas.
Na všetkých meteostaniciach na svete sa klimatické merania robia podľa Slnka 3x do dňa a podľa svetového času, ktorý je zas meraný podľa greenwichského poludníka. Preto sa u nás čas na letný neprestavuje. Každá stanica má určený presný čas merania. U nás u nás je to 49-ta minúta, merania sa robia o 06,49 - 13,49 - 20,49 hodine. Je to preto, aby bolo slnko k stanici v rovnakej pozícii podľa zemepisnej dĺžky.
(V 19. storočí si rozvoj dopravy vyžiadal zjednotenie merania času. Dovtedy malo takmer každé
miesto na Zemi svoj vlastný čas. Na konferencii vo Washingtone v roku 1884 uzavrelo 41 delegátov
z 25 krajín dohodu, že svetový čas sa bude merať podľa poludníka, ktorý prechádza greenwichskou
hvezdárňou. Svet podľa neho rozdelili na 24 časových pásiem. Pozn. red. - zdroj: internet)
Kedy sa vlastne začala písať história meteorologických meraní v Jaslovských Bohuniciach?
Bolo to ešte v roku 1959. Vtedy bola zriadená stanica meteorologického zabezpečenia jadrových
elektrární. Merania sa začali robiť ešte pred spustením atómovej elektrárne A1. Bolo to preto, aby
bolo možné porovnať údaje namerané po jej spustení a vyhodnotiť. Pôvodné unimobunky
meteostanice boli postavené bližšie pri atómke. Robili sa rôzne merania vetrov, ich rýchlosti, teploty.
Poskytovali sme údaje aj o sile vetra a inverziách k vypúšťaniu zbytkov do ovzdušia.
Výstavba ďalších blokov V1 a bezpečnosť elektrárne si vynútili odsťahovanie budovy stanice bližšie
smerom k jej terajšiemu stanovisku. Začatím výstavby V2 sa vybudovala stanica na mieste, kde
stojí doposiaľ. Do nej sa službukonajúci nasťahovali v roku 1986.
Dominantou stanice je stožiar. Aký je vysoký ?
Vysoký je 203,5 metra, posledná hladina merania rýchlosti vetra a teploty je v 200 metroch. Na stožiari
je potom ešte asi 9 metrov vysoká anténa. Spolu to predstavuje výšku 212,5 metra. Začali ho
stavať v roku 1984 a do prevádzky bol daný v roku 1986. Na stožiar sa dá vyjsť pešo po kovovom
rebríku, ale my radšej chodíme výťahom.
Stanica má množstvo meračov a zariadení. Asi nahradili ľudí.

Áno, niekedy tu bolo okolo 30 zamestnancov. Robili sa rôzne špeciálne merania a práce. Stanica bola vybavená technicky veľmi vyspelou technológiou. Poskytovali sme údaje atómovým elektrárňam do roku 1992, kedy si tieto zakúpili vlastnú meteostanicu. Prístroje boli potom presunuté na iné pracoviská a merania sa eliminovali na súčasný stav. Stanicu teraz obsluhujú už len štyria zamestnanci. Prácu pozorovateľov začala nahrádzať automatická stanica MILOS500 VAISALA. Naša meteostanica má ako jediná zber údajov o rádioaktivite ovzdušia z celého Slovenska. Inak všetky meracie prístroje podľa európskych noriem musia byť ročne, niektoré raz za dva roky preskúšané a preciachované. Robí to špeciálne oddelenie SHMÚ. (Na foto vľavo je meteostanica VAISLA. Vľavo od nej je gamasonda Geritron na meranie rádioaktivity).
V akom časovom intervale sa zbierajú údaje z meračov?
Už sme spomínali, že stanice majú určený presný čas merania. Okrem klimatického robíme aj synoptické merania., ktoré sa robia na celú hodinu. Teda 55-ta min. až celá hodina. Niektoré údaje sa načítajú automaticky z meracích zariadení, zvyšok sa doplní manuálnym pozorovaním. Napríklad musíme zisťovať aká je dohľadnosť, aký je typ oblačnosti. To musí spraviť človekom, lebo to automatická stanica nerobí.
Pozriete von, zistíte oblačnosť. Aký je ďalší postup?
Na určovanie oblačnosti máme Atlas oblakov. (Pomerne hrubá kniha A4 s farebnými fotografiami – pozn.
red.) Pre potreby SHMÚ bol pánom RNDr. Záhumenským spracovaný s prevzatými fotografiami zo
zahraničia. Podľa tohto atlasu sa oblaky zaraďujú a kódujú do správ. Podľa nameraných hodnôt sa
potom vypočítava stupeň stability ovzdušia. Ten je zas dôležitý pre prípad havárie elektrárne.
Keď sme u tých údajov, archivujú sa ?
Archivácia údajov zo stožiara sa robí pravidelne každých 5 sekúnd. Údaje z automatickej stanice sa
archivujú raz za mesiac. Klimatológia sa archivuje zvlášť v „klasických papierových“ mesačných
hláseniach. U nás sú údaje ukladané rok a potom sa zasielajú na archiváciu do Bratislavy.
Spomínali ste špeciálne merania. Robíte okrem tých bežných meraní v súčasnosti aj nejaké špeciálne?

Niekedy na starej meteostanici bolo agro-oddelenie, ktoré malo pokusné políčko, kde sa sadili rôzne rastliny (kukurica, zelenina). Merala sa tam pôdna teplota, teplota nad zemou, vlhkosť. Chodilo sa aj do okolia. Na presne určených miestach sa brali vzorky zeme z rôznej hĺbky. Vážili sa, sušili a vypočítavala sa vlhkosť pôdy. Teraz sa už robia len merania pôdnej teploty tu pod stožiarom. Údaje sa berú z plôch kde je porast, aj z plôch ktoré sú holé, bez porastu. Sme pravdepodobne jediný na Slovensku, čo robíme manuálne merania až do hĺbky 10 metrov. Na ostatných staniciach je dosť vysoko spodná voda. (Na foto vpravo je miesto merania teploty pôdy, kde je odstránený porast).

Za stanicou máte pomerne veľký pozemok s prístrojmi.
Áno, vyžaduje si pravidelnú údržbu. Musíme kosiť trávu, aby mohli prístroje spoľahlivo merať. Tu ( ďalekohľad na skrinke – pozn. red.) máme ďalekohľad, ktorým pozeráme na stožiar, či sú čidlá prístrojov neporušené. No a potom je to pravidelná údržba prístrojov (sú nerezové – pozn. red.), dolievanie do niektorých vody (kde sa sleduje odparovanie – pozn. red.), udržiavanie miesta na meranie pôdnej teploty bez porastu, nastavovanie, výmena niektorých častí, dopĺňanie atramentu do zapisovačov, pravidelné obchôdzky. Niekoľko metrov od stožiara je bunka, ktorú tu postavili Rakúšania. Majú tam svoje meracie zariadenia. Do nej nemáme prístup. V pravidelných intervaloch chodia vymieňať filtre. ( Na foto vľavo je zariadenie na sledovanie výparu z vodnej hladiny).
Na Lomnickom štíte je najvyššie položená meteostanica u nás. Boli ste tam?
Áno, bol. Ale nechcel by som tam robiť. Sú tam sťažené a najmä veľmi špecifické podmienky napozorovania, vyžadovalo by to opäť sa učiť niečo nové. I keď tento post je snom mnohých.  Pohľad na areál meteostanice
Ak by mal niekto záujem prísť sa sem pozrieť, je to možné?
Áno každoročne z jari ku Svetovému dňu meteorológie, ktorý je 23. marca. V najbližšiu sobotu si návštevníci môžu pozrieť ako pracuje meteostanice. Samozrejme s našim výkladom. Niekedy sa mohli aj vyviezť výťahom až hore. Ale v súčasnej dobe sa to už nerobí. Najbližšie bude takýto deň na jar budúci rok.

Meranie pôdnej teploty na ploche s porastom. Posledný merač vpravo hore meria teplotu pôdy v 10 metroch hĺbky. Plavákový zrážkomer
Po rozhovore sme sa vybrali k prístrojom za stanicu. Majú rôzne určenie: merajú silu a smer vetra, množstvo zrážok, odparovanie, teplotu v rôznych hladinách výšky, teplotu pôdy až do hĺbky 10 metrov, slnečný svit, rádioaktivitu a veľa ďalších meraní z ktorých po doplnení pozorovaní priamo obsluhou stanice, môžu odborníci zostaviť napríklad aj predpoveď počasia. (foto: „Deduško“ zrážkomer – plavákový zrážkomer – jedno zo starších zariadení). Pravdepodobne sa nenájde človek, ktorý by aspoň raz v živote nepotreboval pozrieť predpoveď, aké to počasie bude. Súkromne, či pracovne. Potom počuť, ako to „zas“ meteorológom nevyšlo. Pochváli ich za dobrú predpoveď počasia málokto. Tie sú čoraz presnejšie na základe zberu informácií. Okrem pozemných staníc pomáhajú aj satelity, monitorujúce Zem z výšky. Známe sú ich zábery ôk hurikánov, či cyklónov. Vplyvom otepľovania a skleníkového efektu sa však počasie mení a skúša nás. Záplavové dažde, vysoké teploty a suchá, vetry dosahujúce rýchlosti nad 100 km/h sa stali súčasťou nášho života. Meteorológovia ich nemôžu odvrátiť, ale môžu predpovedať. Ich rýchla a presná predpoveď môže zachrániť životy a majetky. Nájdite si budúci rok čas. Navštívte našu meteostanicu, dozviete sa veľa zaujímavých vecí a získate nový pohľad na prácu meteorológov.  
Na záver niekoľko zaujímavostí, ktoré som sa dozvedela z rozhovoru:
- aby sa para v oblaku zrazila do kvapky, musí obsahovať nečistotu, na ktorej sa zrazí. Kvapka musí mať dostatočnú veľkosť, aby sa v ovzduší nevyparila a dopadla až na zem, - teplota vzduchu sa meria vo výške 2 m nad povrchom a teplomer nesmie byť na priamom slnku. Na meranie sa používajú špeciálne meteorologické búdky, - niektoré merania si vyžadujú pri ich odpisovaní presný postup, na teplomery sa nesmie dýchať a okamžite sa musia z nich odpočítať desatinné miesta, nakoľko ortuť na zmenu teploty reaguje veľmi rýchlo, - na dolievanie vody pri niektorých prístrojoch sa používa výlučne destilovaná voda, - známa tlaková níž - zjednodušene je oblasť s nižším tlakom vzduchu, najnižší tlak je v strede. Prúdenie vzduchu je do stredu níže a u nás na severnej pologuli je to proti smeru hodinových ručičiek (na južnej pologuli opačne – v smere hodinových ručičiek). Vzduch sa pri zemi zbieha do stredu níže. Vystupuje hore a tvorí oblačnosť. - tlaková výš – opäť najvyšší tlak je v jej strede. Prúdenie vzduchu je opačné – od stredu k jej okrajom, ale v smere pohybu hodinových ručičiek (na južnej pologuli opačne). Preto v strede tlakovej výše nie je oblačnosť.