Ako neutopiť bohunické deti v rybníku

Prvý týždeň boli zaznamenané dve utopené 13-ročné dievčatá, ďalší týždeň ďalšie dve deti a počas celých prázdnin sa smutná štatistika utopených každého veku zväčšovala. Utopenie ako príčina smrti je pre deti druhá najčastejšia – hneď po dopravných nehodách.

Prečo je u nás číslo utopených také vysoké?
Škola poskytuje pre deti jeden plavecký výcvik – 10 hodín počas desiatich týždňov. Prvá hodina – oboznámenie sa s vodou, posledná hodina – hranie sa vo vode. Zostáva 8 hodín, počas ktorých sa nedá bezpečne naučiť plávať!! Je aj na rodičoch, či zabezpečia svojim deťom kurzy plávania, ale väčšina detí pláva - nepláva, ako vie.
Preto sme sa rozhodli – Vodácko-turistický klub ŠK Blava 1928 spolu s plaveckým Klubom Kvapka z Trnavy - zorganizovať koncom júna dvojdňovú akciu pre šiestakov a siedmakov ZŠ s MŠ Jasl. Bohunice zameranú na bezpečné správanie sa pri vode a vo vode. Do akcie sme prizvali aj jednu triedu škôlkarov.  

Vodáctvo
Prvý deň (22. júna) boli žiakom v škole poskytnuté základné informácie o vodáctve. Dozvedeli sa, že vodáctvo je jedna z foriem turistiky, ktorá ako prostriedok k presunu využíva rôzne druhy plavidiel (kanoe, kajak, pramica, raft, plť). Z toho vyplýva, že je najviac rozšírené na vodných tokoch. Historicky boli malé plavidlá dôležité pre život Indiánov (kanoe) a Eskimákov (kajak). Dnes sú plavidlá využívané na rekreáciu – vodáctvo ako nesúťažný štýl pre rodiny s deťmi a šport – kanoistiku, ktorý zahŕňa rýchlostnú kanoistiku, slalom na divokej vode a špeciálne dračie lode. Zoznamovanie s pádlovaním na bohunickom rybníku
Deťom boli prezentované najmä zásady bezpečnosti:
• na vodu ísť len so školeným sprievodcom alebo so skúsenými vodákmi,
• nepreceňovať svoje schopnosti a neriskovať v neznámych tokoch,
• používať kompletné bezpečnostné vybavenie – vesta, prilba, pripútanie sa bezpečnostným pásom, lano,
• pri prevrátení lode nepodľahnúť panike, ale využiť prvky sebazáchrany,
• nepožívať alkohol,
• dodržať predpisy o preťažení lode.  

Rybník

Po teoretickom úvode sa prešlo k praktickým ukážkam správania sa na vode. Na bohunickom rybníku si mohli žiaci aj učitelia vyskúšať na člnoch VTK ŠK Blava 1928 spolu so skúsenými vodákmi základné ovládanie lode – jazdu dopredu, dozadu, otáčanie a zastavenie lode. Niektoré deti, ktoré ešte nemali skúsenosť s vozením sa v kanoe, sa spočiatku veľmi báli. Mali strac z balansovania člna a problém im robilo držanie pádla. Po prekonaní prvotných obáv sa nakoniec všetky deti odhodlali nielen vstúpiť do člna, ale aj pádlovať. Zistili, že keď sa nenakláňajú nad vodu, ale sedia na sedadlách v strede, je kanoe bezpečné. Po skončení výcviku mali aj vodáci dobrý pocit, keď videli
odchádzajúcich žiakov, ktorí nielen zvíťazili nad svojim strachom, ale aj zvládli základné zručnosti plavby v kanoe. Možno práve vtedy, v tom čase, tak trochu obrazne povedané, deti pričuchli k vodáctvu.  

Škôlkari

Žiakov vystriedali škôlkari, ktorí sa tiež chceli zoznámiť s vodou. Tá pre zmenu začala padať aj zhora. Nakoniec sa počasie umúdrilo a mohlo sa začať s výcvikom. Detičky absolvovali najprv teóriu na suchu – dostali informácie o rôznych plavidlách a ich využití, vyskúšali si pádlovanie, ale hlavne boli oboznámené s dôležitými bezpečnostnýmipravidlami:
  • škôlkar nikdy nechodí sám k vode ani do vody,
  • nevstupuje sám na šikmé plochy pri vode a ani na
    mokré kamene, lebo by mohol skĺznuť do vody,
  • do lode nastupuje len s pomocou dospelého a s
    oblečenou vestou,
  • v lodi sedí v strede sedadla, nevrtí sa, drží sa rukami sedadla a nenakláňa sa nad vodu.
Na záver výcviku vodáci povozili v člnoch škôlkarov a aj ich pani učiteľky.  

Plávanie
Druhý deň (23. jún) bol zameraný na bezpečnostné opatrenia pri plávaní. V škole boli žiaci oboznámení s blahodarnými účinkami plávania na ľudský organizmus. Každodenná skúsenosť potvrdzuje, že ľudia s dostatkom zdravej telesnej námahy si dlhšie zachovajú svoje zdravie, telesnú zdatnosť a aj pracovnú výkonnosť, dožívajú sa vyššieho veku, zriedkavejšie chorľavejú a ak ich už nejaké ochorenie postihne, vedia ho lepšie a rýchlejšie prekonať. Plávaniu patrí jedno z najdôležitejších miest medzi formami rekreačnej aktivity. Plávanie nezaťažuje kĺby, precvičí svalstvo, udržuje celkovú kondíciu, podporuje kardiovaskulárny systém, podporuje správne dýchanie, účinne spaľuje energiu a, hlavne, je vhodné pre všetky vekové skupiny.
Plávanie sa rozvinulo do mnohých športových disciplín, ako napríklad prsia, voľný spôsob, motýlik, znak, polohové preteky a štafety, synchronizované plávanie (akvabely), vodné pólo, skoky do vody a potápanie.
V dnešnej dobe sa stalo moderným plávanie detí od útleho veku (od 4 mesiacov), ktoré pozitívne vplýva na celkové prospievanie dieťaťa. Ponúka mu primerané podnety pre rozvoj jeho schopností a aj u detí s rôznymi poruchami a chorobami je ideálnym a nenúteným spôsobom na zlepšenie ich celkového zdravotného stavu. V Trnave sa tejto činnosti a plaveckým aktivitám pre najmenšie deti venuje Klub Kvapka. A tak teoretický výcvik žiakov vystriedalo praktické vyučovanie, ktoré zabezpečili inštruktorky z Klubu Kvapka v bazéne bohunického kaštieľa.

Bazén
Blanka Krajčovičová, inštruktorka plávania a plavčík záchranár, v spolupráci s kolegyňou si s deťmi zopakovali a osvojili rôzne plavecké zručnosti, ako sú:
splývanie, voľný štýl, znak, prsia, uvoľnenie tela a prácu s dychom. Deti si po povinnej teórii aj prakticky precvičili pravidlá bezpečného správania sa vo vode, ako napríklad: vyplávanie z prúdu, vyplávanie z nebezpečnej situácie, správanie sa pri náhlych príhodách – svalový kŕč, vdýchnutie vody, orientácia pod vodou.
Vyskúšali si i plávanie proti prúdu, plávanie pod prekážkou (prevrátený čln), ďalej si precvičili šetrenie síl a stabilizovanie sa, pomoc topiacemu lanom alebo inou pomôckou, teda ako pomôcť topiacemu sa a neutopiť sa.  

Dôležité zásady bezpečnosti vo vode, ktoré si žiaci osvojili:
  • do vody ísť súčasne aspoň dvaja alebo mať niekoho na
    brehu, kto ho vidí – keď je sám a niečo sa mu stane,
    nemá mu kto zavolať pomoc,
  • neskákať rozhorúčený do studenej vody –
    nebezpečenstvo šoku a kolapsu,
  • tesne pred plávaním veľa nejesť a nepiť, vôbec nepiť
    alkohol,
  • neskákať do neznámej vody.
  Oboznámili sa i so základnými záchranárskymi
  zručnosťami:
  • zavolať pomoc – zavolať na číslo 112,
  • zbytočne neriskovať a neohrozovať svoj život,
 • použiť na záchranu topiaceho sa lano alebo inú pomôcku.

Vízia
Vedieť plávať, predstavuje komplexnú a trvalú zručnosť, ktorá sa významnou mierou podieľa na kvalite zdravia. Žiak, ktorý nevie plávať, je v podstate hendikepovaný na celý život. Hlavným dôvodom realizácie výučby plávania je prevencia zdravia a ochrana života pred utopením.

 
Ohlasy detí a spätná väzba na akciu VTK boli veľmi pozitívne. Plavba v kanoe na rybníku im urobila nielen radosť, ale aj ukázala nové možnosti na využitie voľného času. Určite by väčšina detí uvítala, aby sa ich plavecké zručnosti zlepšili. Umožnenie žiakom absolvovať 8-hodinový kurz plávania spojený s prvkami sebazáchrany je prvou kvapkou na ceste spoznávania ich možností a vodáckych zručností.
Akcia VTK ŠK Blava 1928 môže byť výzvou pre nové vedenie školy, aby umožnilo deťom ZŠ s MŠ absolvovať okrem základného kurzu plávania (splývanie a kraul), ktorý ak bude vôľa, by sa mohol preložiť zo 4. ročníka do 3. ročníka a ak bude ešte väčšia vôľa, žiaci by v 4. ročníku mohli absolvovať pokračovací kurz (rozšírený o plavecký štýl znak a prsia) a následne v 6. ročníku plávanie spojené so sebazáchranou. Zdá sa byť ekonomicky výhodné aj využitie miestneho bazéna v kaštieli. Spôsob a cesta na zlepšenie plaveckých schopností, a tým i zvýšenie bezpečnosti detí vo vode, by nemusel byť nedosiahnuteľný.
Dobrá vôľa všetko zdolá a spoločnými silami toho dosiahneme viac.

Na stiahnutie: fotogaléria z podujatia.

Mgr. Lucia Bubánová, učiteľka ZŠ s MŠ a členka VTK ŠK Blava 192
Alena Mlčoch Hromadová, členka VTK ŠK Blava 1928