Kto môže najviac pomôcť prírode ak nie človek? Alebo vlastne už ani ten nie, pretože sa z nás vytráca vzťah k prírode. Dnes už deti nepočujú zurčiaci potok, či vtáči spev. Ten už prehlušujú decibely v slúchadlách a ani nevidia letiacu vážku, alebo motýľa modráčika. Nevidíme, nepočujeme, kritizujeme, ale reči prírodu nezachránia. Hovorí sa, že príroda sa vysporiada so všetkým sama, ale bez človeka je bezmocná. Päťdesiat rokov nezáujmu pána tvorstva zanechalo hlboké stopy. Kedysi pozemky okolo poľných ciest, či potokov boli vo vlastníctve súkromníkov. A keď prišla jar, tak každý si ten svoj pozemok upratal, obrezal suché konáre, zasadil stromčeky.
Dnes sa na poľných cestách vynímajú pahýle vyschnutých stromov a na brehoch okolo Blavy, ale aj vo vode je množstvo popadaných kmeňov stromov, haluze, plastový odpad a kde tu sa povaľuje pneumatika. Kedysi voda v nej bývala čistejšia, dnes pri pohľade na ňu sa tlačia slzy do očí. Potok Blava je v správe Povodia Váhu, ale oni nemajú toľko ľudí, ani peňazí na to, aby ju vyčistili. Ani obec by nemala suplovať ich povinnosť, ale ten neporiadok tu máme my. Naše deti si nezaslúžia zničenú prírodu. Adoptujme si kúsok Blavy a vyčistime ju, aby sa z nej nevytratil život. Ak tk spravíme potom už stačí len nehádzať do nej odpad, ale tiež odpad neskladovať na jej brehoch.
Foto: BH
Bezplatné zasielanie sms a emailov.
