Domáce „zabíjačky“ – alebo ak chcete aj „zakáľačky“. Mnohí z nás ich ešte majú v živej pamäti. Pripomínajú nám ich aj blížiace sa Vianoce. To bol ich čas. Aby boli čerstvé klobásky a mäso na vianočný stôl. Snáď ani nebolo domu, kde by sa tento každoročne sa opakujúci rituál nekonal. Majstri mäsiari v tomto období boli na roztrhanie.
Domáce „zabíjačky“ – alebo ak chcete aj „zakáľačky“. Mnohí z nás ich ešte majú v živej pamäti. Pripomínajú nám ich aj blížiace sa Vianoce. To bol ich čas. Aby boli čerstvé klobásky a mäso na vianočný stôl. Snáď ani nebolo domu, kde by sa tento každoročne sa opakujúci rituál nekonal. Majstri mäsiari v tomto období boli na roztrhanie.
Život sa ale všade mení. Aj na dedine. Miznú stajne, šopy, chlievy a nahrádzajú ich trávniky, bazény, altánky. Zvykli sme si na nakupovanie za lacný peniaz, bez roboty, v supermarketoch. Súčasná mladá generácia už pomaly ani nevie, ako sa zabíjačky robili. A bol to veru celý rituál. Dalo by sa povedať, že udalosť. Začalo sa už ráno, prišla pomôcť rodina, roznášali sa „výslužky“ po susedoch. Ak si chcete pripomenúť ako to bývalo, prečítajte si celý článok.
My sme sa tento „rituál“, patriaci neodmysliteľne kedysi k dedine, predviedli našim talianskym hosťom. Boli u nás na návšteve začiatkom októbra a pobudli u nás 10 dní. Pred ich odchodom sme im v krásnom prostredí amfiteátra ukázali pravú „zabíjačku“. So všetkým. V obci sa nájde nemálo tých, čo zabíjačky kedysi robili pravidelne doma, či po rodine a susedoch. A že to ešte nezabudli bolo vidieť podľa toho, ako im išla práca „od ruky“.
Svoju šikovnosť predviedli naozaj od dovezenia živého prasaťa v klietky, cez jeho zabitie, chytanie krvi, rozobratie na časti, až po jeho spracovanie na voňavé klobásky, zabíjačkové špeciality, slaninu. A keďže vieme, že to všetko chce čas, niektoré zo špecialít sme im pripravili dopredu, aby mohli aj „okoštovať“. Podľa toho, ako na všetko pozerali, bolo to pre nich niečo nové.
Traduje sa, že Taliani sú národ, ktorí majú aj v koláčoch cestovinu a že jedia veľa zeleniny. Nevedeli sme, ako prijmú napríklad huspeninu, či podhrdlinu, alebo na pekáči upečené kusy mäsa. Ale chutilo im veľmi. Pochvaľovali si.
Bolo aj niečo „tuhšie“, proti smädu dobré pivo, počasie bolo nádherné, ako na objednávku a tak nie je sa čo čudovať, že akcia dopadla viac ako dobre. Aj sa tancovalo a amfiteátrom sa krútil tancujúci „had“.
Akcia splnila svoj účel. Hosťom sme pripravili zaujímavý deň. My ostatní sme si aspoň pripomenuli, ako to voľakedy, nie tak dávno, na dedine vyzeralo ...Všetkým pekné prekvapenie pripravili deti z našej materskej školy. Za pomoci rodičov a pani učiteliek vyrobili na svojej "tekvicovej párty" zo žltých tekvicových hláv strašiedielka. Tieto potom priniesli do parku. Spravili si aj spoločnú fotku s našim a talianskym starostom.
Bezplatné zasielanie sms a emailov.
