Rozprávali sme sa so starostkou, keď sa zjavil v chodbe. Nie veľmi vysoký, chudý muž. Opálená tvár zbrázdená vráskami so širokým úsmevom, šedivé vlasy. Oblečený skorej ako nejaký robotník. Aj ruky tomu nasvedčovali. Tak sme sa pozdravili a zisťovali, čo vlastne potrebuje. Vykľul sa však z neho známy cyklista z východného Slovenska – Ladislav Holub z obce Poša (okr. Vranov nad Topľou).
Dal si záväzok, že v priebehu 8 rokov navštívi všetky dediny a mestá Slovenska /pozn.: podľa ŠU je na Slovensku 2927 obcí aj s mestami). Svoje cesty začal v roku 2010 a ukončiť ich chce v roku 2018. Pri sebe nosí mapku Slovenska, kde si červeným značí, ktorú obec už navštívil. Východ už je červený a začína teraz vyfarbovať aj nás, na dolniakoch, ako povedal s úsmevom. Na otázky, či nikomu doma nechýba a čo vravia na jeho záľubu sme sa
dozvedeli, že už je na dôchodku, doma je sám a tak si vymyslel toto krátenie voľného času. Mal zdravotné problémy, bol v klinickej smrti a keď sa z toho dostal sľúbil tomu „hore“, že ak sa z toho dostane, tak navštívi všetky obce. Keď to dovolia teploty, zavrie dom a vydá sa na cesty. S troškou nevyhnutnej batožiny, ktorú uvezie starý bicykel – žiadna odpružená vidlica, uhlíkový rám, kotúčové brzdy, gélové sedlo, či iné vymoženosti.Ako sám povedal, čím zložitejší, tým horšia oprava. Tento si dokáže za chvíľu opraviť hocikde na ceste. Aj tak väčšinou ide o defekty.
Pýtali sme sa, kde spáva na svojich cestách. A on na to, že kde príde. Pri ceste, na zastávkach a teraz, keď ho už ľudia poznajú, tak ho pozvú aj domov, aj uhostia, prenocujú. Keď už cíti, že by mal vymeniť svoju „garderóbu“ a dopriať telu oddych, nasadne na vlak a odvezie sa domov. Oddýchne si a znovu sa vydá na cesty. Snaží sa, aby ho v každej obci prijal jej predstaviteľ a na pamiatku si vezme odtlačok pečiatky s erbom obce a podpisom starostu.
Zaujímavé rozprávanie tohto pána prilákalo do kancelárie celý úrad. Bol celkom potešený toľkým ženským zastúpením. Podarovali sme mu aj pohľadnice obce, kde sme sa mu všetky podpísali.
A keďže mal ešte v ten deň pred sebou nejaké tie obce, tak sa s úsmevom rozlúčil a vysadol na svojho „dvojkolesového tátoša“. Všetko čo potreboval odviezol v košíku na bicykli.
Pri pohľade na neho, ako šliapol do pedálov mi prišlo na um, že je to vlastne veľmi šťastný človek. A aj to z neho vyžarovalo. Veľká pohoda a optimizmus. S ľahkosťou odpovedal na všetky otázky, prispôsobil sa žartu. Nie je náročný na stravu, nepotrpí si na vymoženosti civilizácie. Každý deň berie ako dar a keď ešte vyjde aj počasie, tak je najspokojnejším človekom.
Prajeme mu, aby svoj cieľ splnil, aby boli k nemu vodiči aut ohľaduplní a cesty bez výtlkov a dier (ale to posledné je len zbožné prianie).
Našu obec navštívil 22. apríla 2015.
BH
Foto: ZM
