Obsah

Vodácka veľkonočná sobota a veľkonočné prekvapenie na pumpe

Typ: ostatné
Písané veselým perom namočeným v bláznivom atramente :-)

Vodácka veľkonočná sobota a veľkonočné prekvapenie na pumpeSobotné ráno sa vyparádilo do veselých farieb, veď prečo nie, keď v diaľke vidí vodácke ťaženie. Zastavenie na pumpe s pohonom, čo bude s motorom, ak smädný je, musíme načerpať to, čo autu prospeje. Z poľa zajačik – maskot doskáče, veselo pózuje, nič za to nechce, bystrými masťami mazaný model, pochrumká púpavu, vzápätí uši nastraží na povel. Predviedol kožúšok v nedbalej kráse, vyčarí úsmevy vodáckej chase, deti razom píšu na oznam, bude to náš veľkonočný talizman.
V Jelke po dlhom pýtaní a krátkom zvítaní s vodákmi zo Sládkovičova a blízkeho okolia, razom skončíme u veľkonočného stola. Uvítací prípitok i nejaká reč, šmahom ruky dobroty miznú zo stola preč. Veľké úsmevy na spoločné foto, no toto, neťaháme loto, iba darček z rukáva novým priateľom vodná víla podáva. Naše vodácke úsmevy do rámčeka vpraví ten, čo spískal tento splav – Sivý vlk si vraví. Posuniem trochu reč, krst sa tu aj chystá, dvoch novicom za krky Malý Dunaj tečie, pleskot pádlom po zadku každý vodák znesie. Na cestu pionierska šatka červeno im svieti, potvrdenie o krste, vítame vás medzi nami pokrstené deti. Pred samotnou plavbou treba zahrať do kroku i čo – to zanôtiť, aby i okolie počulo, ako je s vodákmi veselo byť. Sivý vlk z brehu povely zavelí: „Vodáci na vodu, pádlami odraziť, deň na vás nepočká, do cieľa musíte doraziť!“ Člny sa v začiatku do šíku zrazia, potom sa rozpŕchnu a vodou sa plazia, niekto aj zaberá, niekto sa  len smeje, počasie nám praje a slniečko hreje. Megy sa rozhodne, že urobí parník a dymom to istí, nedobehne ich nik. Voda dýcha k ľuďom a v stromoch to šumí, vodák je vždy pánom, ak to s pádlom „umí“. Vždy sa nájde pútnik, čo sa vôkol mihne, tento trochu ostal, jeho duša k medovinke prahne. Veselo je cez prestávku, keď sa plní motor, čo však prišlo trochu neskôr, spískal riečny lotor. Našťastie, že poruke mali malé „pohárky“, mohli nimi povylievať riečnu vodu z bárky. „Nešťastie, to nechodí len tak rado samo“ - platí také pravidlo, mokrá trojka netušila, že pod mólom na nich striehne vodníkovské strašidlo. To, čo bolo v predpovedi, muselo sa stať i pokojná voda, dá vodákom mat. Na hladinou zrazu trčí mokrý Rudy do poslednej nitky, paparazzi v mžiku lovia vychytené snímky. Čo sa stalo, zatiaľ veru nevie nik, stiahol ho tam hastroš a či dáky kúzelník? Pomôcť treba, vyžmýkať a sušiť, dodať tepla premoknutej duši. Po predĺženej prestávke nezostane na lávke žiadna ľudská noha, no čo k tomu dodať, za člnmi sa vinie dlho modrá stuha. Z neba spadlo pre názornosť zopár mokrých kvapiek, veď je predsa Veľká noc, vodáčky sú opäť krajšie, červeň v líčkach svedčí móóc. V Sedíne je koniec plavby, čo však bude hore, pán rozmarný tĺkom tlčie, blýskajú sa zore. Navlečieme pršiplášte a pod člnmi ako v stane, vyčkáme, kým prudký dážď od únavy neustane. Bola že to krásna plavba, stískajú sa ruky, možno „niekdy“ nabudúce, zdoláme i prudšie toky. Veľká vodácka bodka už sa mi tu núka, možno predsa poviem, čo cítim tu dnuká.
„Priateľstvo je krásna vec, pomôže ti zložiť puzzle života i keď zopár postrácaš, hrdo kráčaj džungľou sveta.“

Alena Mlčoch Hromadová
Na stiahnutie: fotogaléria z podujatia (jpg).


Vytvorené: 1. 6. 2014
Posledná aktualizácia: 10. 1. 2017 04:14
Autor: